Krvný obeh

Naše srdce v kľudovom stave vháňa do krvného obehu asi 4 až 6 litrov krvi za minútu. Široko rozvetvená sieť krvných ciev zaisťuje prekrvenie celého tela tak, aby boli všetky telesné orgány a tkanivá až po jednotlivé telesné bunky zásobené kyslíkom a dôležitými živinami a aby zároveň mohli byť odvádzané z tela odpadové splodiny látkovej výmeny.

Najväčšia tepna, nazývaná aorta (srdečnica), odvádza okysličenú krv od srdca sieťou tepien do celého tela. Tepny sa ďalej rozvetvujú až do najmenších tepien (arterioly) a nakoniec do vlásočníc (kapilár). Tie neskôr prechádzajú do žiliek (venuly), ktoré sa ďalej spojujú do žíl so stále sa zväčšujúcim priesvitom. Žilné vetvy sa nakoniec zlievajú do hornej a dolnej dutej žily, ktorá odkysličenú krv privádza späť do srdca.

Asi 74 percent celého krvného obehu sa odohráva vo veľmi jemnej sieti najjemnejších ciev, 11,5% zaisťujú tepny a 14,5% pripadá na žily.

Cievna sústava

Čím vzdialenejšie sú cievy od srdca, tým sú rozvetvenejšie a menšie. Cievy s veľkým priesvitom sú určené predovšetkým na transport krvi a udržovanie plynulého prietoku krvi, zatiaľ čo malé cievy (niekedy označované ako mikrocievy) sú zodpovedné za zásobovanie telesných buniek a odvádzanie odpadových splodín metabolizmu.

K mirocievam zaraďujeme arterioly, kapiláry a venuly. Tvoria mikrovaskulárnu sieť, v ktorej sa odohráva tá časť krvného obehu, ktorému hovoríme mikrocirkulácia. Kapiláry predstavujú v našom tele „miesta výmeny“. Na rozdiel od väčších ciev majú kapiláry tenkú stenu, ktorá je pre určité látky priepustná. To umožňuje látkovú výmenu medzi krvou a tkanivom (metabolizmus). Kapiláry tvoria jemnú štruktúru, tzv.kapilárnu sieť. Keď sa krv prichádzajúca z väčších arteriol rozdeluje v kapilárnej sieti do mnoho jemných kapilár, klesá jej tlak a prúdi veľmi obmedzenou rýchlosťou. To je chvíľa, kedy sú tenkou, polopriepustnou stenou kapilár vymieňané plyny a látky medzi krvou a tkanivami. Krv potom pokračuje ďalej postkapilárnymi venulami, do ktorých sa kapilárna sieť opäť spája. Tlak a rýchlosť prúdenia krvi sa znova zvyšujú a krv je vedená stále sa rozširujúcimi sa žilami späť k srdcu. Pohybu krvi v cievach sa hovorí prietok krvi alebo prúdenie krvi. Prietok krvi v oblasti cievok s priesvitom menším než 0,1mm býva nazývaný mikrocirkulácia.

Regulácia prietoku krvi

Prúdenie krvi podlieha fyzikálnym zákonom a je určovaný mnoho rôznymi faktormi. Rozhodujúcu rolu tu hrá tlak krvi, priesvit ciev a odpor v nich a tiež viskozita krvi. Naše telo disponuje rôznymi regulačnými mechanizmami, ktoré umožňujú tieto faktory ovplyvňovať a prispôsobovať prekrvenie potrebám jednotlivých orgánov a oblastí v tele. Potreba prekrvenia orgánov totiž nie je konštantná, ale závisí na ich aktuálnom zaťažení. Napríklad pri športe musí byť svalstvo na krátku dobu zásobované lepšie, to znamená, že do svalovej mikrocirkulácie musí prúdiť viac krvi.

Na reguláciu prietoku krvi sa významne podieľajú arterioly. Sťahovaním (kontrakciou) a uvoľňovaním (relaxáciou) cievnej steny sa môže meniť priesvit cievy, a tým tiež tlak krvi a rýchlosť prúdenia krvi v kapilárnej sieti. Ak je napr. pri väčšej telesnej záťaži vyššia potreba zásobenia krvou, musí byť krvný tlak a rýchlosť prietoku v kapilárnej sieti čo najnižší.