Ochorenia a problémy súvisiace s narušenou mikrocirkuláciou

Metabolické ochorenia, napr. diabetes mellitus

Diabetes mellitus, alebo inak povedané cukrovka, je porucha metabolizmu sacharidov. Významným regulátorom hladiny cukru v krvi je signálna molekula, hormón inzulín. Ak telo neprodukuje dostatok inzulínu (diabetes I.typu) alebo ak sú účinky inzulínu znížené (diabetes II.typu), dochádza k chronickému zvýšeniu hladiny cukru v krvi. To sa za nejaký čas prejaví na výraznom poškodení krvných ciev. Preto sa tiež hovorí o diabetickej angiopatii. Ak sú takto postihnuté väčšie cievy, stúpa okrem iného riziko srdcového infarktu a mozgovej mŕtvice. Diabetom vyvolané zmeny mikrociev môžu rovnako spôsobiť závažné sekundárne ochorenia.

Narušená mikrocirkulácia a diabetes mellitus

K najobávanejším dlhodobým následkom diabetickej mikroangiopatie patrí ochorenie očí (diabetická retinopatia), obličiek (diabetická nefropatia) a nervov (diabetická neuropatia). Diabetická retinopatia je vo vyspelých krajinách hlavnou príčinou oslepnutia v strednom veku. Očná sietnica (retina) je zásobovaná kyslíkom a živinami prostredníctvom tých najjemnejších mikrociev. Diabetes môže tieto mikrocievy natrvalo poškodiť tak, že ich zásobovacia funkcia už nikdy nedosiahne žiadúcu úroveň. Postihnutý spočiatku vidí všetko rozmazané, resp. akoby za závojom. V pokročilejšom štádiu môže dochádzať k závažným zrakovým poruchám, ktoré vedú až k oslepnutiu.

K poškodeniu obličiek spôsobené diabetom dôjde v priebehu ochorenia u 20 až 40% diabetikov. Úlohou obličiek je okrem iného odstraňovať z krvi jedy a odpadové splodiny, aby mohli byť neskôr vylúčené z tela močom. Toto filtrovanie sa odohráva v malých cievkach v nefrónoch obličiek. Neustále vysoká hladina cukru v krvi tieto mikrocievy poškodzuje. Následkom toho sa znižuje filtračná schopnosť obličiek a telo nie je dostatočne zbavované nežiadúcich látok. Pokiaľ nie je tento stav liečený, môže viesť až k chronickému zlyhaniu obličiek, čo pre postihnutých znamená, že budú potrebovať buď renálnu substitučnú terapiu s dialýzou, alebo transplantáciu obličky.

Asi u 30% pacientov s diabetom dochádza k poškodeniu nervov. Príčinou môže byť na jednej strane vysoká hladina cukru v krvi, a tým narušený metabolizmus nervových buniek, na druhej strane poškodenie mikrociev vedúce k nervom má za následok nedostatočné zásobovanie nervových buniek kyslíkom, ktorého hmatateľnými prejavmi sú nepríjemné pocity brnenia, pálenia a necitlivosti pokožky, predovšetkým rúk a nôh. K tomu pribúdajú poruchy hmatu, ale aj poruchy vnímania teploty a bolesti. Poruchy vnímania bolesti tiež prispievajú k vzniku syndrómu diabetickej nohy, pričom rany sú zaznamenávané neskôr a navyše – tiež vinou narušenej mikrocirkulácie – sa zle hoja.

Poruchy hojenia rán

Zdravé telo je schopné obnoviť či nahradiť poškodené tkanivá novými a uzatvárať rany. Rana, ktorá, aj napriek tomu že je liečená, nevykazuje po cca 4 týždňoch známky hojenia, je považovaná za ranu chronickú.

Narušená mikrocirkulácia a poruchy hojenia rán

K tomu, aby mohol prirodzený proces hojenia prebiehať bez problémov, musí byť narušené tkanivo optimálne zásobená živinami a kyslíkom. Poruchy prekrvenia, predovšetkým v malých cievach, hojenie rán spomaľujú alebo znemožňujú. Chronické rany často vznikajú ako následok nedostatočného zásobovania tkanív krvou pri diabete alebo cievnych ochoreniach a v prípade preležanín u ležiacich pacientov.

Periférne arteriálne ochorenie

Periférne arteriálne ochorenie je ochorenie väčších ciev, ktoré zásobujú naše končatiny. Väčšinou sú postihnuté nohy, zriedkavejšie ruky. Príčinou je arterioskleróza, ktorá vedie k zúženiu ciev.

Narušená mikrocirkulácia a periférne arteriálne ochorenie

Zúženie ciev spôsobuje, že svalové tkanivá, ku ktorým tieto cievy vedú, sú nedostatočne prekrvené. Mikrocirkulácia v týchto svalových tkanivách teda už nemôže zabezpečovať optimálne zásobovanie buniek. Pri zvýšenej námahe svalstva, napríklad pri chôdzi, potom v určitom okamihu prestane byť zásobovanie kyslíkom dostatočné. Nedostatočne zásobená noha stráca silu a bolí. V neskoršom štádiu sa potom bolesti ohlasujú aj pri chôdzi na veľmi malé vzdialenosti a v kľude.

Spomalená regenerácia, znížená  imunita

Po každej záťaži, čo platí ako pre ochorenie a zranenie, tak aj pre športové aktivity a duševnú prácu, potrebuje naše telo fázu odpočinku a zotavenia. Behom záťaže sa totiž mení metabolizmus i reakčné procesy. Potreba zásobenia príslušných namáhaných telesných buniek stúpa, vyžadujú viac živín a kyslíka. Zároveň vzniká tiež viac odpadových splodín metabolizmu, ktoré je nutné odvádzať. Následná regenerácia slúži k tomu, aby zdroje živín boli znovu doplnené a aby bola nastolená pôvodná rovnováha metabolizmu.

Význam mikrocirkulácie pre regeneráciu

Najdôležitejšia časť zásobovania buniek a odvádzania splodín metabolizmu sa odohráva v oblasti mikrociev. Poruchy mikrocirkulácie teda následne ovplyvňujú aj proces regenerácie. To znamená, že postihnuté bunky tkanív sú zásobované pomalšie alebo nedostatočne. Z dlhodobého hľadiska sa to potom prejaví na celkovom poklese výkonnosti. Naše telo potrebuje dlhšiu dobu k tomu, aby sa po námahe zotavilo, uzdravujeme sa pomalšie, a naopak omnoho ľahšie sa unavíme a sme náchylnejší k ochoreniu.

O tom, ako môžeme zlepšiť zdravie svojich ciev, sa dočítate v nasledujúcom článku.